Akord (hudba)

Akord je súzvuk najmenej troch tónov rôznej výšky.^[1] Akordy sa rozlišujú na konsonantné (ľubozvučné) a disonantné (neľubozvučné). Aby boli akordy ľubozvučné, podliehajú určitým pravidlám, ktoré sú základom komponovania mnohých skladieb. V európskej hudbe sú akordy založené na terciovom systéme (zložené z tercií nad sebou).

Druhy akordov

Základný tvar akordu je tvar akordu, ktorý je tvorený len tónmi, medzi ktorými sú len terciové vzdialenosti.^[1] K základným tvarom patrí:

kvintakord (súzvuk troch tónov),^[1]
septakord (súzvuk štyroch tónov),^[1]
nónakord (súzvuk piatich tónov),^[1]
undecimový akord (súzvuk šiestich tónov),^[1]
tercdecimový akord (súzvuk siedmych tónov).^[1]

Kvintdecimový akord, ako súzvuk ôsmych tónov, už nemôže v tonálnej harmónii existovať, pretože prvý a ôsmy tón by boli rovnaké.^[1]

Kvintakordy

Kvintakordy sú odvodené od jednotlivých stupníc. Skladajú sa z prvého, tretieho a piateho tónu stupnice. Sú základnými prostriedkami tonálnej harmónie a sú zároveň nositeľmi najjednoduchších príslušných harmonických funkcií. Vznikajú superpozíciou 2 tercií v rozsahu kvinty. Kvintakordy rozdeľujeme do 4 druhov: durový, molový, zväčšený, zmenšený.

Nie všetky kvintakordy majú v tónine rovnaké postavenie. Najdôležitejší akord sa nachádza na prvom stupni a nazýva sa tonika (T). Okrem toniky sú hlavnými tiež subdominanta (S) a dominanta (D), ku kvinte sú v kvintovom pomere a majú s ňou jeden spoločný tón. Kvintakordy na ostatných stupňoch, nazývame vedľajšie kvintakordy. Medzi vedľajšie kvintakordy patria: II. stupeň, III. stupeň, VI. stupeň a VII. stupeň.

Interval medzi prvým/tretím a tretím/piatym tónom stupnice je tercia, interval medzi prvým a piatym stupňom stupnice je kvinta.

V prípade durových akordov je vzdialenosť prvej tercie 4 poltóny (veľká tercia), kým vzdialenosť druhej tercie sú len 3 poltóny (malá tercia). V prípade molových akordov je to opačne (prvá tercia je malá a druhá je veľká). Ak sú obe tercie akordu veľké, ide o zväčšený kvintakord, ak sú obe malé ide o zmenšený kvintakord.

Septakordy

Septakordy vznikajú z kvintakordov pridaním ešte jednej tercie do kvintakordu. Vzniká nám teda štvorzvuk. Pr. C-E-G pridaním tercie vznikne teda štvorzvuk C-E-G-H.

Obraty akordov

Obraty vznikajú preložením spodného (základného) tónu daného akordu o oktávu vyššie, prvým obratom je sextakord, ktorý vznikne preložením prímy o oktávu vyššie. Druhým obratom je kvartsextakord, ktorý vznikne preložením tercie o oktávu vyššie. Sextakord má v base terciu pôvodného akordu, kvartsextakord kvintu pôvodného akordu. Toto pravidlo však platí iba pri trojhlasej harmónii.

Zväčša sa používa štvorhlasá harmónia. Tu názvy obratov akordov sa určujú podľa basového tónu.

Ak je základný tón zároveň basovým tónom ide o kvintakord.
ak je basový tón vzdialený od základného o terciu nadol ide o sextakord.
ak je basový tón vzdialený o kvintu nadol od základného tónu ide o kvartsextakord.

Toto pravidlo je univerzálne a platí pre všetky druhy akordov.

Obraty akordov sa určujú podľa basového tónu.

Basový tón je samý spodný tón akordu.
Základný tón je tón na ktorom akord vznikol.

Harmónia daného akordu ostáva pridávaním ďalších oktáv nezmenená, mení sa iba zvukové zafarbenie akordu.

Referencie

1 2 3 4 5 6 7 8 KOFROŇ, Jaroslav. Učebnice harmonie. 10. vyd. Praha : Editio Bärenreiter, 2009. ISBN 978-80-86385-14-3. (po česky)

Hudobný portál

[:09-1] 1 2 3 4 5 6 7 8 KOFROŇ, Jaroslav. Učebnice harmonie. 10. vyd. Praha : Editio Bärenreiter, 2009. ISBN 978-80-86385-14-3. (po česky)

[1]